Viac razy som vysvetľoval, že Európska Únia je pokračovaním Tretej ríše inými prostriedkami. Po skončení druhej svetovej vojny nacisti nezmizli z povrchu zemského, jednoducho sa zamaskovali a svoju ideológiu uskutočnili v inom obale, pod iným názvom ale s rovnakým obsahom.

Pod nacistami myslím tých skutočných fašistov na najvyšších miestach politiky, hospodárstva, priemyslu a finančníctva. Nie tých trtkov, ktorí pobehujú v jazdeckých čižmách a s vyholenou hlavou. Ako definoval Mussolini fašizmus? [...]

Je to zlúčenie štátnej moci s mocou koncernov. On to musel vedieť najlepšie, on predsa fašizmus v 1920-tych rokoch vymyslel a nacisti neskôr túto totalitnú ideológiu prevzali. Čo je prvým prikázaním, ktorým sa riadi EÚ vo všetkých svojich činnostiach? Je to voľný pohyb tovaru, spoločný trh pre tovar bez hraníc. K tomu sa pridáva voľný pohyb osôb bez prekážok, ktorý vláči lacné pracovné sily po celej únii a demontuje tak sociálne výdobytky. To znamená, Európska únia slúži výlučne prospechu koncernov… nie ľudí. Je to fašizmus v tej najčistejšej forme, občanom EÚ je však podsúvaný ako bohovský pokrok.

Hnacím motorom za nacistickou ideológiou európskej veľkoríše boli pôvodne veľké nemecké koncerny a priemyselníci, ktorí hľadali nové trhy pre svoje výrobky a úzko spolupracovali s nacistami. Túto expanziu na európskom kontinente predávali pod heslom „jeden národ, jedna ríša, jeden vodca“. Tým však nebol v skutočnosti myslený nemecký národ, ale všetky európske národy, ktoré boli neskôr dobyté vojenskou silou a zviazané do jednoty. EÚ však nie je nič iné ako uskutočnenie tejto myšlienky inými prostriedkami. Namiesto armády dobyli krajiny hospodárstvom, respektíve „spoločným trhom“. Namiesto vodcu máme vedenie, a to Európsku komisiu, plus predsedu Európskej rady, výbor, ktorý však nikto nemôže voliť. Európsky parlament o ničom nerozhoduje, nesmie dokonca ani navrhovať zákony. Podľa toho je EÚ diktatúra, ktorá je iba fasádou demokracie. Tvrdím, že nacisti sa poučili zo svojich chýb.

Povedané presnejšie, z EÚ sa stala diktatúra koncernov, v ktorej je celá politika nastavená iba v prospech koncernov, najviac však v prospech veľkých bánk. Občanom EÚ to prirodzene podsúvajú inak. Ak čítame dokumenty EÚ, dočítame sa v nich, „spoločný trh zjednodušuje kúpu a predaj výrobkov v 28 členských štátoch s celkovým obyvateľstvom viac ako 500 miliónov obyvateľov. Poskytuje spotrebiteľom bohatý výber tovaru a umožňuje im získať ten najlepší a cenovo najvhodnejší výrobok.“ To znamená, občania EÚ nie sú považovaní za občanov s právami ale za bezprávnych konzumentov, za spotrebiteľov tovarov, ktoré tieto koncerny vyrábajú. Preto aj to zjednotenie štandardov na najnižšiu úroveň, aby koncerny mohli vyrábať svoje výrobky a predávať ich v Únii bez hraníc. Rozšírením tohto nápadu je TTIP, takzvané Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo alebo Transatlantická dohoda o voľnom obchode, ktorá trh bez prekážok rozšíri ešte viac.

Občanom sa rozpráva, že toto rozšírenie trhu na celú Európu a prostredníctvom TTIP na celú Severnú Ameriku má iba výhody, že je „neodmysliteľným predpokladom pre súčasné a budúce blaho EÚ v globalizovanom hospodárstve (Fico: “Táto dohoda je neuveriteľne výhodná pre obe strany, ale predovšetkým pre Slovensko, ktoré je exportne zamerané”, pozn. prekl.). Ibaže, čo vidíme už viac ako 20 rokov v EÚ? Trvalý pokles blahobytu a úbytok práv. Odbúravanie sociálnych práv, demontáž práv odborárov, ustavičné porušovanie ústavných práv, a vôbec hlboké okliešťovanie všetkých práv. Zákony a predpisy produkuje táto nikým nevolená kabala v Bruseli a parlamenty členských krajín EÚ majú už iba jedinú úlohu, zaviesť ich do miestnej praxe. Zástupcovia ľudu podľa nej už nemajú čo rozhodovať, podpíšu všetko, čo sa im predloží na stôl. Tvrdiť, že Európska únia priniesla viac demokracie, je úplná somarina. Opak je pravdou. Ešte nikdy nemali obyvatelia EÚ tak málo právomocí, ako dnes.

Pýtal sa vôbec niekto občanov, či si prajú rozpustenie vlastnej štátnosti do superúnie, ktorej bude diktátorsky vládnuť nikým nevolený režim v Bruseli? Alebo či sa chcú vzdať vlastnej meny a tým aj zvrchovanosti nad peňažnou politikou a prevziať spoločnú menu s centrálnym riadením ECB z Frankfurtu? Nie. To sa dohodlo za chrbtom občanov EÚ a hotovo. Nikým nevolené je nielen vedenie v Bruseli, ale aj vedenie Európskej centrálnej banky. Pritom tieto inštitúcie najviac ovplyvňujú každodenný život občanov EÚ. Pritom nám tvrdia, že všetka moc vychádza z ľudu. Opäť somariny a výsmech. O tom, koľko blahobytu bude, rozhoduje Trojka pozostávajúca z Komisie EÚ, ECB a MMF.

Stačí sa opýtať ľudí na Cypre, v Grécku, Taliansku, Španielsku, Portugalsku, Írsku alebo vo Francúzsku, ako si to užívajú v porovnaní s minulosťou. Ako nezamestnanosť a strata perspektívy nadobudla dnešné extrémne formy. Ako sú ľudia od samého zúfalstva a biedy donútení utiecť, opúšťajú svoju vlasť alebo si v zúfalstve siahnu na život. Situácia je však katastrofálna aj v srdci Európy. Tvrdenie mnohých Nemcov „veď my sa máme dobre“ je rozprávka. Dá sa síce ešte nakupovať v samoške či v Lidle, treba sa však zriecť dovolenky a auta, pokles príjmov a kúpnej sily treba kompenzovať rozsiahlym obmedzením životného štandardu. Takto predsa nevyzerá „mať sa dobre“. To je sebaklam. Klamú seba samého a navrávajú si niečo len preto, lebo nechcú prijať realitu.

Som dosť dlho na svete na to, aby som vedel porovnať, ako to bolo pred 50, 40, 30 a 20 rokmi. Bola tu doba, v ktorej priemerný otec rodiny dokázal výplatou uživiť svoju rodinu, dokonca si mohol dovoliť domček, auto a dovolenku. To je dnes prakticky nemožné. Drastický pokles príjmov pri súčasnom zvýšení nákladov na žitie, daní a odvodov, núti mnohé rodiny k tomu, že pracovať musia muž aj žena, často musia mať dokonca viaceré zamestnania. Nie preto, aby žili v luxuse, nie, iba preto, aby vôbec prežili! Z tejto obrátenej, „modernej konzumnej spoločnosti“ majú prínos iba koncerny a ich majitelia. Extrémne zvýšenie chudoby a ďalšie bohatnutie tých najbohatších je skrátka realitou. Či v Európe alebo Spojených štátoch, strednú triedu systematicky ničia, masa chudobných vzrástla a jednopercentná kasta nahromadila ohromné bohatstvo.

Z takzvanej globalizácie a voľného obchodu profitovali iba koncerny. Určite žiaden remeselník, malý alebo stredný podnikateľ.Iba koncerny dokážu svoj holding umiestniť do daňového raja, výrobu presunúť do krajiny s lacnou pracovnou silou a optimalizovať tak svoj zisk. Platia minimálne dane, zamestnávajú minimálne množstvo ľudí, štát ich však uprednostňuje kde len môže. Smú byť tiež stále väčší a tým aj mocnejší, dorástli do obludy, ktorá prekoná mnohé štáty. Výsledkom je potom „príliš veľký, aby padol“ a koncerny tak môžu vydierať štáty. Čo je to vlastne za voľné trhové hospodárstvo, ak straty znáša daňový poplatník, ale zisky si môžu zinkasovať akcionári? Kde sa straty socializujú a zisky privatizujú? To je korporatizmus v rýdzej podobe, alebo ako to opísal Mussolini, fašizmus!

Fašizmus je totálna moc koncernov, ktoré zneužívajú štátny aparát na svoje účely. Vo svojej novej podobe po II. svetovej vojne už nemá nič spoločné s pochodovaním, vztýčenou pravicou a hnedou či čiernou uniformou. To boli iba vonkajšie prejavy, na unifikovanie ľudí a zjednotenie ich zmýšľania. Nemá nič spoločné ani s nacionalizmom a socializmom. Dnes sa to robí inak. Ideológiou opovrhujúcou človekom, kontrolou, manipuláciou názoru, dirigovaním, vytváraním zdanlivých nepriateľov, agresiou a vojnou. Súčasní nacisti sú majstri v maskovaní, navonok sa prezentujú ako antifašisti, demokrati, anjeli mieru, obrancovia ľudských práv, pritom vnútri sú to rovnakí zločinci a masoví vrahovia, ako predtým.

Dokážu sami seba prezentovať ako „tí dobrí“, svoje dobyvačné úspechy a vojny predať ako niečo dobré. Žiaľ, väčšina naivných a ľahkoverných ľudí im na to skočí. Povedia áno intervenciám v cudzích krajinách, považujú bombardovanie civilného obyvateľstva za správne, domnievajú sa, že obmedzenie vlastných práv, kontrola a špehovanie je v poriadku, veď „bezpečnosť“ a „ochrana“ predsa stoja za to, aby sa vzdali vlastnej slobody. O čom potom môžu ešte slobodne rozhodovať? O ničom, iba ak o tom, aké výrobky skonzumujú, pritom aj toto rozhodnutie sa vtieravou reklamou a výplachom mozgu kompletne ovplyvňuje. Z ľudstva sa stalo manipulovateľné stádo, ktoré zhltne všetko čo sa mu predloží, ktoré každého, kto túto hru odmieta hrať a kritizuje tieto pomery, označí za leprotika, za konšpiračného debila a dokonca za teroristu.

Tí, ktorí sa pokúšajú pravdivo informovať a prebúdzať, sú nepriateľom spoločnosti.

Pretože na zástupcoch nacistickej ideológie je diabolské to, že disidentov, tých, ktorí prezreli ich machinácie a kladú odpor, dokázali prezentovať ako pravicových extrémistov. Kto sa zasadzuje za mier a proti vojne, je médiami označovaný za nacistu. Pritom byť proti vojne je skôr ľavicový postoj. Všetko stavajú na hlavu, prekrúcajú skutočnosti, klamú a podvádzajú ako sa len dá. Aktuálnym príkladom sú udalosti na Ukrajine. USA a EÚ násilným pučom priviedli k moci fašistický režim. Západní politici a médiá označujú týchto nacistických zapredancov „pravého sektora“ za „pokojných aktivistov, ktorí si prajú demokratickú zmenu režimu na Ukrajine“. Tí, ktorí sa stavajú proti týmto fašistom, sú zasa zlí „separatisti“ a „proruské milície“, či dokonca teroristi, proti ktorým treba nasadiť vojakov a tanky a ktorých treba pozabíjať.

Áno, západ ide dokonca ďalej a zavádza revíziu dejín, históriu II. svetovej vojny možno celkom prepísať. Napadnutie Sovietskeho zväzu Hilterovou armádou už nie je útočná vojna ale oslobodenie východných krajín a špeciálne Ukrajiny. Skutočnosť, že táto vojna zabila 27 miliónov sovietskych občanov je zľahčovaná alebo ignorovaná, oslava pri príležitosti víťazstva nad nacistickým nemeckom je označované za provokáciu. Áno, začínajú dokonca padať celkom absurdné tvrdenia, že prezident Putin je nový Hitler a Rusko vraj postupuje ako nacistické Nemecko. Ešte aj princ Charles to vyhlásil pred niekoľkými dňami počas svojej návštevy Kanady. Najviac masla na hlave má pritom britský kráľovský dom, pretože mal úzke vzťahy s Hitlerom a jeho členovia boli sympatizanti nacistov. Kráľ Eduard VIII musel v roku 1936 odstúpiť preto, lebo bol obdivovateľom Hitlera a dokonca ho navštívil v Berghofe pri Berchtesgadene, Hitlerovom letnom sídle.

Hitler sníval o tom, že spolu s Eduardom VIII, kráľom Veľkej Británie a cisárom Indie ako spojenci zjednotia britské impérium s treťou ríšou a vytvoria tak svetovú fašistickú ríšu.

O tom, aká úzka bola spolupráca medzi Eduardom a Hitlerom svedčí skutočnosť, že informoval Berlín o zahraničnej politike Londýna. Odovzdal informáciu, že britská vláda nebude reagovať v prípade remilitarizácie Porýnia. S týmto poznaním dal Hitler 27. februára 1936 opäť obsadiť demilitarizovanú zónu Porýnie, aby obnovil zvrchovanosť ríše na západnej hranici Nemecka a ďalej revidoval ustanovenia Versaillskej zmluvy. Obsadenie sa uskutočnilo bez nejakej reakcie zo strany Anglicka, ktorá by stála za zmienku a bolo ďalším krokom v Hitlerovom programe, vytvoriť z Nemecka veľkú ríšu.

Spolupráca medzi britským kráľovským dvorom a nacistickým režimom bola do roku 1937 veľmi úzka. Zmena označenia paláca na „Windsorský“ bola iba zastierací manéver a úskok, pretože rod sa v skutočnosti volal Sasko-cobursko-gothajský. Toto meno používal vo Veľkej Británii od roku 1840 a materinským jazykom kráľa Eduarda VIII bola nemčina. Aj meno Mountbatten je poangličtením mena Battenberg. Eduard po svojom odstúpení odišiel do Francúzska, s hodnosťou generálmajora. Tam ďalej potajomky úzko spolupracoval s nacistickým režimom. Napríklad vo februári 1940 Eduard vyzradil Nemcom plány spojencov týkajúce sa obrany Belgicka a Hitler tak dokázal uskutočniť svoju bleskovú vojnu proti Francúzsku.

Medzičasom vieme, aké úzke bolo prepojenie medzi veľkokapitálom a nacistami a kto ich vlastne financoval.

Množstvo peňazí prišlo nielen z Nemecka, ale aj z Ameriky. Dedo prezidenta Georgea W. Busha otec prezidenta Georgea H. Busha bol so svojou bankou jedným z mecenášov nacistov. Prescott Bush sa vženil do rodiny Walkerovej a jeho svokor George Herbert Walker bol bohatý bankár. Našiel pozíciu svojmu zaťovi Prescottovi Bushovi v investičnej banke Brown Brothers Harriman a neskôr v Union Banking Corporation. Majiteľom bol W. Averell Harriman. S jeho bratom, E. Rolandom Harrimanom, bol Bush členom v Skull and Bones, satanistickom spolku (kde si o. i. museli nahí ľahnúť do rakve a masturbovať pred staršími členmi, pozn. prekl.).

Banka Harriman bola najdôležitejším kontaktom na Wall Street pre nemecké firmy a zároveň bankou, ktorá zastupovala rôzne finančné záujmy Fritza Thyssena v USA, ktorý do roku 1938 finančne podporoval NSDAP. V roku 1942 boli Bushove obchodné podiely na Union Banking Corporation vyvlastnené, pretože newyorská banka porušila zákon „Trading with the Enemy Act“, čiže obchodovanie s nepriateľom, potom ako Hitler vyhlásil USA vojnu. Rodiny Bushovcov boli a sú naskrze nacistické a dokázali postaviť dvoch prezidentov. George H. Bush bol riaditeľom CIA, potom viceprezidentom a neskôr prezidentom. A ktože to premenil USA na fašistický policajný štát? Bol to jeho syn George W. po udalostiach 11. septembra, ktorý zinscenoval útok na Ameriku, rovnako ako Hitler požiar Ríšskeho snemu.

Tento „útok pod falošnou vlajkou“, z ktorého obvinili komunistov, zrušil platnosť základných práv zaručených Weimarskou ústavou a uvoľnil cestu vytvoreniu nacistickej diktatúry. Presne to isté spravil George W. Bush tým, že z útoku obvinil moslimov, vyhlásil „vojnu proti teroru“ a povedal, „buď ste s nami, alebo ste proti nám“. To je slovník nacistov. Vydal tiež núdzové nariadenia rovnako ako Hitler, „na ochranu národa a štátu“. Založenie Homeland Security (Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť) nie je iné ako vytvorenie americkej verzie gestapa. Zrušili aj zákon o nedotknuteľnosti obydlia a zákon o poštovom a telekomunikačnom tajomstve, slobodu názoru, tlače a združovania, rovnako ako v Tretej ríši. To, čo robia NSA a ďalších 15 amerických spravodajských služieb od udalostí 11. septembra 2001 je kópiou činnosti Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti.

Prečo EÚ tak dôrazne zakázala všade fajčiť?

Prečo asi? Vedeli ste, že nefajčenie je súčasťou nacistickej ideológie? Začiatkom 1930-tych rokov Hitler v rámci národno-socialistickej náuky o čistote rasy inicioval kampaň na zákaz fajčenia vo všetkých verejných budovách a fajčenie pranieroval ako zradu na čistote tela. V jedných straníckych novinách sa uvádzalo: „Národno-socialistickí súdruhovia, viete že náš vodca je proti fajčeniu? Každý Nemec je zodpovedný za svoje činy a emisie voči ostatným a preto nemá právo poškodzovať svoje telo drogami.“. NSDAP neúnavne zdolávala zlo. V roku 1938 nemecká Luftwaffe a pošta zakázala fajčiť v službe, v roku 1939 nasledovali zákazy fajčenia na mnohých pracoviskách, v úradných miestnostiach, nemocniciach, vo všetkých straníckych budovách. 20. júla 1940 Hitler nariadil, že tabak smie byť vydávaný iba s výstražným upozornením (aké je dnes vytlačené na každom balíčku cigariet).

Hitler bol striktným vegetariánom a nefajčil a od 30 rokov nepil žiaden alkohol. Zakázal fajčiť vo svojej prítomnosti alebo v miestnosti, do ktorej mal vstúpiť. Je zaujímavé, že rovnaký postoj mali aj iní fašistickí diktátori ako Mussolini alebo Franco. Aké poznatky si môžeme z týchto paralel vziať? Buď si nacisti skutočne robili starosť o zdravie národa, alebo použili protifajčiarsku kampaň ako masívny nástroj na ovládanie ľudí, ako výhovorku na obmedzenie slobôd. Treba si uvedomiť, že podľa Edwarda Bernaysa sa fajčenie od roku 1920 považuje za symbol slobody. Keďže podľa víťazmi sformulovaných dejín nacisti nikdy neurobili niečo dobré, zrejme im išlo o oklieštenie slobôd a nie o zdravie. To isté platí dnes. Chcú kontrolovať všetky životné návyky a zakázať nám každý pôžitok. To je fašizmus.

Ako som už uviedol, dnešní nacisti sa poučili a obratne sa maskujú, nerobia to tak očividne. Sú tak rafinovaní, že iba málo ľudí ich prekukne. Naopak, väčšina ľudí je toho názoru, že Amerika a Európa sú fungujúce demokracie(!), rozhodne odmietajú akúkoľvek podobnosť s Treťou ríšou. Prečo? Pretože tu nepobehujú hnedé uniformy? Dôležité je predsa iba to, čo sa napokon efektívne stane. Obmedzovanie práv ľudí, indoktrinácia toho, ako majú myslieť, vytváranie zdanlivých nepriateľov, úplne rovnako informujúce médiá, chleba a hry pre ľudí na odvrátenie pozornosti, ich vykorisťovanie ako otrokov, totálna kontrola, uskutočňovanie útočných vojen atď. USA od druhej svetovej vojny za pomoci európskych členských štátov NATO rozpútavali jednu vojnu za druhou, pozabíjali milióny ľudí, ničili jednu krajinu za druhou, svoju ríšu rozšírili prakticky na celý svet, tieto zločiny pritom prezentujú ako dobrú vec.

Prečo tvrdím, že Európska únia je Štvrtá ríša? Veď sa pozrime na to, kto stál za zrodom EÚ. Boli to nacisti. Bola to skupina Bilderberg, ktorá sa chváli tým, že dohodla vytvorenie EÚ a spoločnej meny. Skupina Bilderberg je však fašistická organizácia s nacistickými koreňmi, nacistickým vedením a nacistickou ideológiou. Pretože – ako sa dá poľahky zistiť – skupinu Bilderberg založil nacista, ktorý stál v jej čele celé desaťročia. Zakladateľom skupiny Bilderberg je princ Bernhard der Niederlande a v roku 1954 uskutočnil prvé stretnutie v hoteli Bilderberg v Holandsku, odtiaľ pochádza názov tejto skupiny.

Ak sledujeme životnú dráhu princa Bernharda pred druhou svetovou vojnou tak zistíme, že rodený Bernhard Leopold zur Lippe-Biesterfeld bol občanom Tretej ríše, členom Hitler Jugend, Sturmabteilung (SA), jazdeckého pluku SS, ochranného oddielu národných socialistov (SS) a potom NSKK, národno-socialistického motoristického zboru a tiež členom NSDAP. Čo nám to rozprávajú vyvreskovači, ktorí každému podľa potreby nadávajú do antisemitov, ako sa napríklad Henyrk M. Broder vyjadril o Güntherovi Grassovi: „Vtedy bol esesákom, dnes píše ako esesák“ (GG si vo svojej básni Čo treba povedať dovolil pomenovať genocídu Palestínčanov Izraelčanmi pravým menom, načo ho židovská komunita promptne nazvala antisemitom, pozn. prekl.). Raz nacista, vždy nacista. No princ Bernhard bol nielen členom všetkých nacistických organizácií, pracoval aj pre I.G. Farben, áno presne pre ten koncern, ktorého dcérska spoločnosť vyrábala plyn Cyklón B, ktorým ničili židov.

Mnohoročný predseda skupiny Bilderberg, Étienne Davignon, hrdo vychvaľoval moc a vplyv tejto skupiny, ako keby Európska únia a spoločná mena bola jej dieťaťom. Dokumenty, ktoré vyhrabala BBC dokázali, že EÚ a euro boli diskutované a dohodnuté už v roku 1955. Potom sa uskutočnili už iba prípravy na realizáciu. Účastníci každoročných konferencií Bilderberg, pozostávajúci z vysokopostavených zástupcov priemyslu, financií, médií a politiky, ju dostali príkazom a postupne ju uskutočňovali. Existuje dokonca dokument ktorý dokazuje, že koncepcia Európskej únie bola navrhnutá pred koncom druhej svetovej nacisti, keď už nacisti vedeli, že vojnu prehrajú.

Podľa správy americkej tajnej služby EW-Pa 128, známej aj ako „The Red House Report“, 10. augusta 1944 sa najvyššie postavení nacisti stretli v hoteli Maison Rouge v Štrasburgu s poznaním, že vojna sa čoskoro skončí totálnou vojenskou porážkou, a naplánovali ďalší vývoj Štvrtej ríše – paneurópskeho hospodárskeho spoločenstva na základe spoločného trhu. Zúčastnení vysokopostavení priemyselníci dostali od nacistického vedenia zelenú, aby čo najviac know-how a kapitálu zachránili v susedných krajinách, aby na strane jednej nepadli do rúk okupantov, a na strane druhej aby bolo možné uskutočniť nový štart. Tentoraz s vynechaním všetkých tých vonkajších atribútov, ale s rovnakým cieľom a rovnakou ideológiou.

A tak sa aj stalo. Fašistická diktatúra koncernov dnes neobmedzene vládne a je stále väčšia. Jedna krajina za druhou sa pridružuje k únii, dostáva nasadenú zvieraciu kazajku a je dirigovaná Bruselom. Členským štátom je podsúvaná ilúzia zvrchovanosti, v skutočnosti už žiadnu nemajú. Vlády a parlamenty smú vystupovať už iba ako herci na pľaci, ktorí zahrajú svoju rolu podľa dohodnutého scenára, ktorí plnia príkazy režiséra. Úlohu armády prevzalo NATO, ktoré anektuje jednu krajinu za druhou. Táto vojenská organizácia vôbec nemá nič do činenia s obranou, je to nástroj na vedenie útočných vojen. Okrem toho funguje ako výpalník v prospech koncernov. Ak sa niektorá krajina nepoddá vyhrážkam a vydieraniu, zhodia na neho bomby, pochopiteľné opäť pod rúškom ochrany civilného obyvateľstva a šírenia demokracie (tzv. humanitárne bombardovanie).

Ukrajina je nasledujúcim prípadom a ukazuje viac ako názorne zavádzanie, klamstvá, agresiu a expanziu zločincov z USA, EÚ a NATO.

Tí podporujú fašistický pučistický režim na Ukrajine, masové vraždenie nacistických hajzlov, ktorí tam besnejú, jednoducho zamlčiavajú. V médiách je preto skutočné dianie v krajine prezentované úplne nesprávne a Rusko je médiami ohovárané ako najväčšie zlo, pretože samotní západní sponzori sú nacisti. Európska únia je Štvrtou ríšou. A to najrozpornejšie a nepochopiteľné na tom je skutočnosť, že kto na tieto skutočnosti poukáže, dostane nálepku antisemita. Prečo? Pretože sionisti tiež spolupracovali a spolupracujú s nacistami? Pretože sionizmus je veľmi podobná ideológia? Prečo od údajných strážcov židovstva nepočujeme o nacistických zločinoch na Ukrajine?

Kam to celé smeruje?

Rovnako ako Tretia ríša pohltila takmer celú Európu, od Nórska až po Sicíliu, od Atlantiku až po Čierne more, a potom zanikla, zanechala iba smrť, utrpenie a deštrukciu, aj EÚ postihne rovnaký osud. Najskôr narastie do veľkých rozmerov, aby potom skolabovala. Únia má rovnaké nutkanie expandovať smerom na východ tak, ako to chcel Hitler. EÚ a NATO ukazujú rovnakú agresiu a prinášajú rovnaké výhovorky na ospravedlnenie vojenskej intervencie, ako Hitler. Propaganda v médiách o zlých Rusoch je rovnaká ako vtedy. EÚ nedokáže vytiahnuť z hlbokej krízy ani len pôvodné členské štáty, chce však pohltiť aj Ukrajinu a uvaliť na seba toto bremeno, krajinu so 45 miliónmi obyvateľov a rozlohou raz takou veľkou, akú má Nemecko. Je to rovnaké velikášstvo, akým trpel Hitler, ktoré ho doviedlo k samozničeniu.

Zdroj: auria.sk